Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií môže byť právom hrdá na svojich študentov a absolventov. Jednou z nich je aj Veronika Fajbíková, ktorá po bakalárskom štúdiu na BISLE pokračovala na magisterskom štúdiu na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde vyštudovala medzinárodné vzťahy a európske štúdiá.

-Čomu sa aktuálne v živote venuješ, Veronika?

Po návrate z CEU som nejaký čas fungovala v korporáte, ale veľmi rýchlo som prišla na to, že mi to ku šťastiu nestačí. S kamarátmi sme v roku 2015 založili Inštitút pre aktívne občianstvo, ktorého vlajkovou loďou je momentálne projekt Školy, ktoré menia svet.

Od konca roku 2016 však pôsobím naplno ako riaditeľka vzdelávacieho programu s názvom Politická akadémia. Je to expertný nadstranícky program pre tých, čo chcú robiť politiku zodpovedne, korektne, a s prehľadom, ktorý mnohým súčasným politikom chýba. Drvivá väčšina súčasných politických strán svojim členom neposkytuje doplnkové vzdelávanie, ako je to zvykom v zahraničí. Následkom toho máme mnoho volených zástupcov, ktorí často ani nevedia, ako prebieha legislatívny proces, a nevedia informovane rozhodovať o budúcnosti nás všetkých. Organizáciou tohto programu sa snažíme sprostredkovane prispievať k pozitívnym zmenám na Slovensku. Chceli by sme docieliť, aby v štátnej správe, na regionálnej úrovni, ale aj na hradnom kopci fungovali kompetentní odborníci.

Okrem toho som tiež jednou nohou v INESS, kde sa snažíme presadzovať zmysluplnú hospodársku politiku, a venujeme sa jednak vzdelávaniu stredoškolákov (Ekonomická olympiáda, Cena štátu), vysokoškolákov (Seminár rakúskej ekonómie, prednášky) aj širokej verejnosti (komunikovanie tém cez médiá ako najcitovanejší ekonomický think-tank), a tiež analytickej a publikačnej činnosti.

Moja náplň práce je taká klasická neziskovkárska všehochuť – projektový manažment, plánovanie, fundraising, organizácia podujatí. Mám to šťastie, že vďaka tejto práci som častokrát v kontakte s politikmi a odborníkmi z rôznych sfér, ku ktorým sa bežný človek inak dostáva len zložito.

-Ako vnímaš vzťahy občanov Slovenska k politike? Majú podľa teba dostatočné politické znalosti? Sú dostatočne politicky aktívni?

Myslím, že počas posledného roka sa naplno ukázalo, ako veľmi sú ľudia frustrovaní a znechutení zo všetkých škandálov. Slovo „politika“ má na Slovensku takú negatívnu škatuľku, že sa z nej bude dostávať len dlho a pomaly – cez dedičstvo minulých režimov, temné 90-te roky, reformné snahy prehlušené kauzami a populistickým krikom, až po milión na stole a vyhrotené súboje o prezidentský palác. Nemožno sa čudovať, ak je z toho bežný občan unavený a zmätený. Ľudia sa neangažujú dostatočne aj kvôli tejto konotácii. Nikto nechce byť onálepkovaný ako zlodej, či podvodník, akokoľvek dobrý je jeho úmysel. Veľký problém vidím tiež v školstve, ktoré nedáva dostatočný vedomostný základ na informovanú voľbu.

Ale nie je to katastrofálne. Videli sme to v komunálnych voľbách minulú jeseň, kde postupne nastáva generačná výmena, a vidíme to aj v týchto dňoch v prezidentskej kampani, kde dominuje protikorupčná tématika a volanie po spravodlivosti. Nebuďme pokrytci a dodržiavajme my sami to, čo očakávame od vysokopostavených funkcionárov. Mojej nádeji môžu mnohí hovoriť naivita, ale keď každý začne od seba, naozaj tu bude lepšie.

-Ako si spomínaš na svoje štúdium na BISLE?

S úsmevom. Človek si často až s odstupom niekoľkých rokov uvedomí tú skúsenosť v širšom kontexte. Mali sme čo robiť, ale osobne som vnímala aj veľkú mieru slobody. Mám (síce krátku) skúsenosť so štátnou VŠ, a je to niečo neporovnateľné – od komunikácie škola/študent, cez samotný sylabus, po celkové fungovanie inštitúcie.

-Čo z toho čo si sa naučila by BISLE si skutočne uplatnila aj v reálnom živote?(Ako ťa škola na to pripravila?)

Priveľa ľudí si myslí, že politológovia sú zbytoční. Môj názor je ten, že rozvoj a štúdium spoločenských vied sú rovnako dôležité ako technickejšie smery a v ideálnom prípade by sa mali dopĺňať a prelínať. Osobne som mala veľké obavy z filozofie, ktorá sa nakoniec ukázala ako jedna z najzaujímavejších vecí, čo mi BISLA ukázala. Tešila som sa tiež z možnosti študovať niektoré predmety v angličtine, lebo vďaka tomu som si dlho vystačila bez nutnosti riešiť nejaké doplnkové jazykové kurzy.

Ale aby som odpovedala priamejšie – nie sú to nejaké poučky, čo si cením najviac. Samozrejme, že treba nabrať aj teóriu, inak tú prax nevylepšíme. Ale najviac pre mňa znamenalo to, že som sa naučila rozmýšľať v širších súvislostiach, zlepšila som si argumentáciu, a uvedomila som si dôležitosť kritického myslenia (a čítania s porozumením). To všetko sú zručnosti, na ktorých treba pracovať dlhodobo, ale BISLA mi v tom určite veľmi pomohla.

-V čom je podľa teba BISLA a CEU podobná a v čom naopak úplne iná? 

Celkovo sú tieto dve školy veľmi podobné v prístupe k výučbe ako takej. Zvykli sme si hovoriť, „tu sa človek neschová“ - lenže ono to je vlastne skvelá vec. Menšie pracovné skupiny, priebežné hodnotenie namiesto šialených náporov skúšok v krátkom časovom slede. Obe školy tiež poskytujú veľkú voľnosť, ktorú vie šikovný človek využiť vo svoj prospech. Introverti sa môžu zahrabať v knižniciach a extroverti si zorganizujú vlastnú konferenciu, alebo založia časopis.

BISLA pôsobí rodinným dojmom, a keďže nemá roztrúsený campus po celom meste, je to také útulnejšie. Tým, že je tam menší kolektív, sa tvoria kamarátstva na celý život. S profesormi zas môžeš riešiť svoju esej tvárou v tvár, to je veľká vzácnosť, ktorú si uvedomíš, až keď o ňu prídeš. Na druhej strane CEU bola (za mojich čias ešte v Budapešti) také synonymum metropoly, viacero fakúlt na rôznych miestach a ľudia doslova z celého sveta. Vnímavý človek dostane geopolitický update už len cestou na kávu.

-Odporučila by si štúdium na BISLE budúcim vysokoškolákom?

Určite áno, ak majú otvorenú myseľ, alebo sú ochotní si do nej vpustiť nové pohľady na spoločnosť a ľudí okolo seba. Nechoďte tam, ak sa vám nechce premýšľať a prednášku si predstavujete v aule s 200 ľuďmi, kde nikoho nezaujíma váš názor alebo logika za ním.

Moja skúsenosť tiež potvrdzuje, že BISLA vie poskytnúť pevný základ na druhý stupeň štúdia v zahraničí. Nenavádzam tým však na únik, naopak. Mnohí sme sa po skončení vrátili a spolu s našimi rozšírenými obzormi sa to tu snažíme zmeniť k lepšiemu.